Erik Kriššák a jeho pohľad na FRAGMENTY Dany Janebovej

Na pulty kníhkupectiev sa v týchto dňoch nenápadne votrela básnická zbierka Fragmety od Dany Janebovej. Nakoľko Danku poznám osobne, nečakajte sci-fi na tému „objektívna recenzia“. Fragmenty sú už jej, v prípade, že správne počítam, siedmou zbierkou básní. Ak neberiem do úvahy historickú prvotinu Vibrácie, udržovali si jej knihy jednotnú formu, tvar a grafické stvárnenie. A to bez ohľadu na vydavateľa. S tým je koniec! Vydavateľstvo Pars Artem (združenie internetových autorov) vyrukovalo s knihou o rozmeroch 20x20 cm, čo nie je ani formát A, ani B, C, D, E... Zato sa v ňom produkujú fotoknihy. Osobne mi nesedí, nakoľko neesteticky vytŕča z rady chrbtov v poličke v domácej knižnici. Na druhej strane si knižku hneď všimnete.

Kým sa pustím do obsahu, dovolím si niekoľko kritických poznámok k prevedeniu. Kniha má 80 číslovaných strán, končí básňou Asteroidy, pričom po nej nenasleduje tiráž, ale rovno zadná predsádka. Kniha je prostá akéhokoľvek sprievodného slova, informácie o autorke sú na zadnej strane dosiek. Rub titulného listu sa tak stáva jediným zdrojom bibliografických informácií. Dozviete sa, kto knihu vydal, rok (ale nie miesto vydania) a poradie vydania (ide o prvé vyd.), meno ilustrátora, tlačové informácie a tiež sa tu nachádza informácia:

„Edičná príprava, jazyková úprava, korektúry: “

Áno, nie je tam uvedené žiadne meno! Ide o najväčšiu viditeľnú chybu knihy. Mrzí ma o to viac, že navodzuje dojem, akoby ani neprešla kontrolou pred tlačou. 

Samotné básne majú vďaka formátu vzletný pocit otvoreného priestoru, niečo, ako keď sa mestský Číňan ocitne na dovolenke v rovinatej prírode. V zime. Bez ohľadu na to, ako dlhé sú jednotlivé verše, vždy majú okolo seba lán bielej plochy. Vyniká to o to viac, že sa Danka pustila do miniatúr. Som u nej zvyknutý  na dlhšie útvary, duchovné meditácie a poéziu o láske (v najširšom význame slova), v niektorých zbierkach má akoby jeden plynulý poetický text bez názvov. S tým sa vo Fragmentoch nestretnete. Významovo sú tu básne priam filozofické, kto už od Danky niečo čítal, ten bude miestami prekvapený, lebo takéto viacvýznamové „kraťasy“ u nej často nevídať:

Som Einstein na druhú

krivím si svoj Vesmír podľa potreby
pretože myseľ
je unikátna substancia
na vzťahové pokusy

Pre mňa je väčšina slov vpísaných do tejto zbierky osviežujúca, nakoľko bez ohľadu na to, či je témou láska, ezoterika, viera, filozofia alebo niečo iné, v centre diania je ľudská bytosť a jej prežívanie. Smerom k optimizmu. Nečakajte vtip, humor, satiru. Zabudnite na depresiu, neústupnosť súdneho dvora (teraz nemyslím slovenského) alebo emo vlnu. Básne sú to vážne, avšak nie tým strohým či nepríjemným spôsobom, aký obľubujú láskou sklamaní mladiství tragédi a nihilisti, pre ktorých je vrcholom bytia facebookový status o vlastnej jedinečnosti. Skôr sú prívetivé a nabádajú k zamysleniu.

Vizuálne ich dopĺňa štipka čiernobielych fotografií Jána Greša, kto má rád lyrické lesné motívy, tomu sadnú do noty.

Danku som spoznal tu, na Smeblogu, patrí k autorkám, ktoré si vážim a pri ktorých mám istotu, že všetko, čo napíšu, môžem čítať bez obáv. Fragmenty sú o nej, jej, ale aj nás a o nás ostatných, ak sa do nich ponoríme.