Lukáš Wagrner a jeho pohľad na debutovú zbierku básni Rachel Noa

Po prečítaní knihy Havran v kávomate, mi na myseľ ako prvé prišli slová Diega Riveru, ktoré raz použil na odporúčanie obrazov Fridy Kahlo. Dovolím si tieto slová parafrázovať a použiť pre bližšie priblíženie a zároveň aj odporúčanie:

,, Odporúčam  ju ako nadšený obdivovateľ jej diela,

zžieravého a nežného,

tvrdého ako oceľ a jemného a ľahkého ako krídla motýľa,

nádherného ako milý úsmev

a hlbokého a krutého ako horkosť života."

            Kniha je debutom autorky, ktorá síce básne už predtým vydávala, ale iba prostredníctvom svojej stránky na facebooku. V knižnej podobe vyšli básne po prvýkrát za podpory a pomoci vydavateľstva Pars Artem a editorky Gudrun. Kniha je kompozične rozdelená do troch kapitol: S dýkou v osude; Havran v kávomate a Nebom nehýb.  Pričom každá kapitola má 33 básní. Dokopy teda spolu 99 básní v rozmedzí 175 strán. Na autorkinu prvú knihu je to doslova famózny počet.  

            Básne, vyjadrujú autorkinu osobnú - vnútornú lyriku, cez ktorú ju máme možnosť spoznať. Jej básne by sa mohli označiť ako smutné hľadanie šťastia na tomto svete. Napriek tomu, že sa v nich nachádza veľa z ľudskej úzkosti, okamihov smútku, ktoré sa striedajú so zábleskami šťastia, lásky a často zachádzajú až do duchovna, resp. náboženstiev. Básne sa nám zdajú bližšie tým, akoby celá kniha vyjadrovala predstavy, idey a pocity svojho tvorcu, pričom nepôsobí ako klišé, nakoľko je kniha zbavená falošnosti, doktrín, konvenčnosti a formálnosti.

            Autorkine básne sú ozvláštnené rôznymi trópami a figúrami napr. použitím slangových výrazov, pejoratív a adherentnými expresívnymi prostriedkami, čím je blízka rovnako mladšej generácii čitateľov, ako tej staršej. Nie je to ale žiadna zbierka básní, ktorá by sa mala čítať, takpovediac na jedno posedenie. Na tento fakt ma upozornila samotná editorka. Aby si človek neodniesol len pocit clivoty a melanchóliu. Čo som samozrejme nedodržal. Preto odporúčam, čítať ju pomaly, mohol by som povedať, že po kúskoch ku káve. Práve tým postupným čítaním odhalí človek krásu jednotlivých básní, keď má možnosť a čas zamyslieť sa nad každou jednou.

            Okrem samotného obsahu, je kniha aj po výtvarnej stránke na veľmi vysokej úrovni. Ilustroval ju Ladislav Maria Wagner. Všetky ilustrácie sú k danému deju kongeniálne a tak má kniha okrem umelecky literárnej hodnoty, navyše aj tú výtvarnú.

            Na záver by som len dodal, že samotné básne a ich sila, Vás určite prinútia prečítať si ich viackrát. A dúfajme, že sa od autorky dočkáme aj ďalšej zbierky básní.