Rozprávkarka slovenských dejín a povestí

Nie každý rád prijíma označenie regionálna autorka. Poniektorí ho považujú za zúženie dosahu ich tvorivého talentu. Spisovateľka Zuzana Kuglerová, ktorá sa do Žiliny presťahovala pred osemnástimi rokmi, je však na toto označenie hrdá.

Má za sebou životné etapy vo viacerých mestách. Prvou z nich je rodná Bratislava, druhou Stará Turá, kde prežila dvanásť rokov života. Napriek tomu jej Žilina najviac prirástla k srdcu. Našla tu veľa inšpirácie, ktorú pretavila do svojich románov, ale aj tvorby pre deti. My vám teraz s ňou prinášame krátky rozhovor.

Ako autorka sa najčastejšie venujete histórii. Čím vás fascinuje?

Viaže sa to tak trochu k môjmu novinárskemu remeslu. Mám rada netradičný terén – samoty, kopanice, lazy, resp. menšie mestečká. Novinári, čo tento terén spracúvajú, sa vo väčšine venujú súčasným témam. Mňa však zaujali príbehy, ktoré mi rozprávali ľudia, čo tu žijú. O ich predkoch. O dare, ktorí tunajší osadníci vždy dostávali – schopnosti prežitia aj v tých najťažších podmienkach. Mnohí z nich až do 70., 80. rokov minulého storočia nepoznali televízor, elektriku, plyn. Dlhé večery pri petrolejke si vypĺňali rozprávaním dávnych povestí a legiend. Iní si zas tento štýl života vybrali zámerne a žijú tak dodnes. Bolo pre mňa zážitkom sedieť pri nich a počúvať ich. Legendy a povesti sú u nich stále živé. Niektoré z nich sa stali podkladom pre moje historické romány – napríklad kniha Čarodejnica z Petrovíc. Príbeh o dievčati, ktorú obvinili z bosoráctva a súdili za čias Márie Terézie, tu stále žije. Meno dievčaťa je zakliate v názvoch miestnych lokalít, ako je Barborin cintorín, Barborkina kaplnka. Ale pravda je tiež, že som svoj vzťah k histórii zdedila aj po mame. Bola učiteľkou dejepisu.

Na čom ako spisovateľka pracujete v tomto období?

Na žilinskej histórii, konkrétne na príbehu, ktorý sa viaže k mohyle za okrajovou štvrťou Žiliny – Bánovej. Prvé vykopávky, ktoré sa tu robili už počas druhej svetovej vojny, odkryli zaujímavý nález z prelomu deviateho storočia, hromadné pohrebisko. Ústredná kostra zrejme patrila vysokopostavenému mužovi. A spôsob pochovávania poukazuje na pohanské zvyky. Keďže sama bývam v Bánovej, tento nález ma fascinoval. Opriadla som ho príbehom zo staroslovanskej Žiliny.

Máte aj svoj web a blog, kde vystupujete ako Zuzka Rozprávkarka. Takže rozprávky nielen čítate, ale aj vymýšľate a píšete. Okrem toho ich aj žijete?

Môj život sa dá nazvať klasickou Dobšinského rozprávkou. Stretáva sa v ňom dobro
so zlom, občas je plný hororu. Občas hľadám ako chudobná bosonohá pastierka zlatý roh hojnosti. A hlavne, vždy verím na princa, čo príde pre mňa a vyslobodí ma z pazúrov draka.

Rastislav Blaško